Budeme žiadať pomoc od polície?
Neonacisti a štátne zložky ukazujú svoju pravú tvár. USA, Európa a množstvo krajín na celom svete zažíva útoky na práva a slobody, ktoré boli vybojované dlhými bojmi. Nie sú to len drastické reformy sociálnych systémov, sú to aj útoky na slobodu slova a zhromažďovania. Aké dôkazy o tom, že sa tak deje aj na Slovensku, ešte potrebujeme? No v prvom rade - ako odpovieme?
Piatok, 4. november, 22:15, Bratislava. Partia kamarátov si ide sadnúť do známej krčmy Propeler. Sú napadnutí skupinou neonacistov. Po útoku zostáva na zemi dobodaný Daniel Tupý, 21-ročný vysokoškolák, ktorý počas prevozu do nemocnice zomiera. Po brutálnych útokoch na jar 2005, kedy neonacisti počas štyroch dní dobodali niekoľkých mladých ľudí, sme svedkami ďalších útokov, opäť v priebehu pár dní. Cítime smútok a hnev. Podobne, ako asi všetci, ktorí sa dozvedeli správu o vražde mladého človeka. A zároveň cítime aj rozhorčenie z toho, ako tento útok využili a zneužili represívne zložky štátu. Svojimi public relations akciami sa snažia navodiť dojem, že situáciu riešia. Žiaľ, v hre je oveľa viac ako len policajné public relations. Koncom októbra polícia rozpustila zhromaždenia neofašistickej Slovenskej pospolitosti, za čo jej určite zatlieskala väčšina antifašisticky zmýšľajúcich ľudí. Podľa všetkého bol však tento postup z hľadiska práva minimálne v Prešove protizákonný a v skutočnosti ním polícia Slovenskej pospolitosti do budúcnosti iba prihriala ich politickú polievočku. A nielen to. Počas zhromaždenia v Prešove robila polícia neofašistom ochranku, nechala ich promenádovať sa mestom, šikanovala antifašistov, ktorí prišli vyjadriť svoj názor (v meste, kde akýkoľvek odpor proti fašizmu bol donedávna nemysliteľný kvôli bohatej histórii fašistického násilia), a až keď bolo takmer po všetkom, polícia akciu rozpustila. Tragikomické divadielko. Polícia boduje - omyl číslo jeden. Týždeň po neofašistických pochodoch ulicami Slovenska sme svedkami vraždy, ktorú pravdepodobne spáchala skupina neonacistov. Polícia zareagovala na prvý pohľad rázne a nekompromisne. Deň nato, v sobotu, zasiahla špeciálna jednotka proti futbalovým fanúšikom v domnienke, že vrah sa môže nachádzať na štadióne. Je síce pravda, že hoci medzi hooligans nájdeme množstvo ľudí s neonacistickou minulosťou, polícia veľmi dobre vie, že Danielovi potenciálni vrahovia sa schádzajú niekde úplne inde ako na štadiónoch. Polícia boduje - omyl číslo dva. V sobotu to ale nebolo všetko. Špeciálna jednotka zasiahla večer proti účastníkom punkového koncertu. Chceli hľadať vraha medzi punkermi? Logika polície je skutočne pozoruhodná. Jeden mladík z punkovej scény bol pobodaný neonacistami v pondelok. V stredu zaútočila skupina neonacistov na dvoch punkerov a pobodala jedného z nich. V piatok zavraždili neonacisti mladého človeka z metalovej scény a dvaja skončili na JIS-ke s bodnými ranami. V sobotu došlo k útoku neonacistov v Devínskej Novej Vsi, kde bol pobodaný ďalší mladík. A čo urobila polícia? V sobotu zasahovala na punkovom koncerte v Subclube a v nedeľu navštívila alternatívne divadlo a klub Stoka. Keby toto všetko nebolo nebezpečné, možno by to bolo aj smiešne... Polícia boduje - omyl číslo tri. Neonacisti a štátne zložky ukazujú svoju pravú tvár. USA, Európa a množstvo krajín na celom svete zažíva útoky na práva a slobody, ktoré boli vybojované dlhými bojmi. Nie sú to len drastické reformy sociálnych systémov, sú to aj útoky na slobodu slova a zhromažďovania. Aké dôkazy o tom, že sa tak deje aj na Slovensku, ešte potrebujeme? No v prvom rade - ako odpovieme? Spoločenské dôsledky omylov polície a neonacistického vraždenia môžu byť rôzne. Ako na ne zareaguje každý z nás? Čo urobíme s faktom, že neofašisti pochodujú našimi ulicami, povzbudzujú k neznášanlivosti a fanatizujú najmä mládež? A čo urobíme s faktom, že polícia využíva tragické chvíle na zastrašovanie a obmedzuje ľudské práva a slobody pod zámienkou boja proti dosť nejasne definovaným extrémistom (ku ktorým úspešne zaradila nielen neonacistov a neofašistov, ale aj ľudí obhajujúcich priamu demokraciu či ekológov)? Budeme žiadať pomoc práve od polície či politikov? Neveríme, že štát za nás vyrieši naše problémy. Chceme ľudí povzbudiť, aby sa zbavili mentality, že naše problémy vyriešia sprostredkovatelia či zástupcovia. My sami a spoločne musíme ukázať, čo nás trápi, čo chceme riešiť a ako. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodičom zavraždeného Daniela Tupého. Dúfame, že tento čin nezapadne prachom ticha. Nesmie.
Michal Tulík
Převzato z www.changenet.sk
přidáno 31/03/2006
Piatok, 4. november, 22:15, Bratislava. Partia kamarátov si ide sadnúť do známej krčmy Propeler. Sú napadnutí skupinou neonacistov. Po útoku zostáva na zemi dobodaný Daniel Tupý, 21-ročný vysokoškolák, ktorý počas prevozu do nemocnice zomiera. Po brutálnych útokoch na jar 2005, kedy neonacisti počas štyroch dní dobodali niekoľkých mladých ľudí, sme svedkami ďalších útokov, opäť v priebehu pár dní. Cítime smútok a hnev. Podobne, ako asi všetci, ktorí sa dozvedeli správu o vražde mladého človeka. A zároveň cítime aj rozhorčenie z toho, ako tento útok využili a zneužili represívne zložky štátu. Svojimi public relations akciami sa snažia navodiť dojem, že situáciu riešia. Žiaľ, v hre je oveľa viac ako len policajné public relations. Koncom októbra polícia rozpustila zhromaždenia neofašistickej Slovenskej pospolitosti, za čo jej určite zatlieskala väčšina antifašisticky zmýšľajúcich ľudí. Podľa všetkého bol však tento postup z hľadiska práva minimálne v Prešove protizákonný a v skutočnosti ním polícia Slovenskej pospolitosti do budúcnosti iba prihriala ich politickú polievočku. A nielen to. Počas zhromaždenia v Prešove robila polícia neofašistom ochranku, nechala ich promenádovať sa mestom, šikanovala antifašistov, ktorí prišli vyjadriť svoj názor (v meste, kde akýkoľvek odpor proti fašizmu bol donedávna nemysliteľný kvôli bohatej histórii fašistického násilia), a až keď bolo takmer po všetkom, polícia akciu rozpustila. Tragikomické divadielko. Polícia boduje - omyl číslo jeden. Týždeň po neofašistických pochodoch ulicami Slovenska sme svedkami vraždy, ktorú pravdepodobne spáchala skupina neonacistov. Polícia zareagovala na prvý pohľad rázne a nekompromisne. Deň nato, v sobotu, zasiahla špeciálna jednotka proti futbalovým fanúšikom v domnienke, že vrah sa môže nachádzať na štadióne. Je síce pravda, že hoci medzi hooligans nájdeme množstvo ľudí s neonacistickou minulosťou, polícia veľmi dobre vie, že Danielovi potenciálni vrahovia sa schádzajú niekde úplne inde ako na štadiónoch. Polícia boduje - omyl číslo dva. V sobotu to ale nebolo všetko. Špeciálna jednotka zasiahla večer proti účastníkom punkového koncertu. Chceli hľadať vraha medzi punkermi? Logika polície je skutočne pozoruhodná. Jeden mladík z punkovej scény bol pobodaný neonacistami v pondelok. V stredu zaútočila skupina neonacistov na dvoch punkerov a pobodala jedného z nich. V piatok zavraždili neonacisti mladého človeka z metalovej scény a dvaja skončili na JIS-ke s bodnými ranami. V sobotu došlo k útoku neonacistov v Devínskej Novej Vsi, kde bol pobodaný ďalší mladík. A čo urobila polícia? V sobotu zasahovala na punkovom koncerte v Subclube a v nedeľu navštívila alternatívne divadlo a klub Stoka. Keby toto všetko nebolo nebezpečné, možno by to bolo aj smiešne... Polícia boduje - omyl číslo tri. Neonacisti a štátne zložky ukazujú svoju pravú tvár. USA, Európa a množstvo krajín na celom svete zažíva útoky na práva a slobody, ktoré boli vybojované dlhými bojmi. Nie sú to len drastické reformy sociálnych systémov, sú to aj útoky na slobodu slova a zhromažďovania. Aké dôkazy o tom, že sa tak deje aj na Slovensku, ešte potrebujeme? No v prvom rade - ako odpovieme? Spoločenské dôsledky omylov polície a neonacistického vraždenia môžu byť rôzne. Ako na ne zareaguje každý z nás? Čo urobíme s faktom, že neofašisti pochodujú našimi ulicami, povzbudzujú k neznášanlivosti a fanatizujú najmä mládež? A čo urobíme s faktom, že polícia využíva tragické chvíle na zastrašovanie a obmedzuje ľudské práva a slobody pod zámienkou boja proti dosť nejasne definovaným extrémistom (ku ktorým úspešne zaradila nielen neonacistov a neofašistov, ale aj ľudí obhajujúcich priamu demokraciu či ekológov)? Budeme žiadať pomoc práve od polície či politikov? Neveríme, že štát za nás vyrieši naše problémy. Chceme ľudí povzbudiť, aby sa zbavili mentality, že naše problémy vyriešia sprostredkovatelia či zástupcovia. My sami a spoločne musíme ukázať, čo nás trápi, čo chceme riešiť a ako. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodičom zavraždeného Daniela Tupého. Dúfame, že tento čin nezapadne prachom ticha. Nesmie.
Michal Tulík
Převzato z www.changenet.sk